Liečba bakteriálnych infekcií sa na Slovensku stáva vážnym problémom. Podľa vedcov sa totiž práve v našej krajine za posledných 11 rokov najviac zvýšila odolnosť baktérií voči antibiotikám spomedzi vyspelých krajín.
Môže za to nezodpovedné, nadmerné užívanie antibiotík najmä v prípadoch, kedy na to pacient nemá dôvod. „Odolnosť baktérií voči antibiotikám rastie a naše možnosti liečby nám rýchlo dochádzajú,“ uviedla Marie-Paule Kieny zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Tá pred niekoľkými dňami zverejnila zoznam 12 typov najrizikovejších baktérií, pri ktorých onedlho nemusí zabrať ani jedno existujúce antibiotikum.
„Je pravdou, že niektoré skupiny pacientov uprednostňujú užívanie antibiotík. Ja mám však našťastie disciplinovaných pacientov, ktorí vyslovene nežiadajú predpis antibiotík. Dôverujú v moje rozhodnutia a ak im nepredpíšem antibiotiká v prípadoch, keď nie sú potrebné, neriskujem stratu ich dôvery,“ hovorí všeobecná lekárka pre dospelých Viktória Verebesová z Levíc.
Pacienti neraz klamú
Inú skúsenosť má všeobecný lekár pre dospelých Stanislav Semjan z Vranova nad Topľou. „Mal som osobne opakovane negatívne skúsenosti, keď si pacienti prišli po pracovnej dobe na pohotovostnú ambulanciu a pýtali si antibiotiká. Na druhý deň som ich prípad konzultoval s ich všeobecným lekárom, ktorý povedal, že pacient bol v ten deň aj u neho a mal prejavy chrípky trvajúce jeden deň. Keď však pacient prišiel poobede ku mne na pohotovosť, tvrdil, že kašle už týždeň alebo si inak prifarbil okolnosti ochorenia, aby ma ovplyvnil pri rozhodovaní o podaní antibiotickej liečby,“ vysvetľuje.
Povedomie o antibiotikách a vedomosti o odolnosti baktérií voči antibiotikám sú medzi pacientmi podľa MUDr. Verebesovej na nedostatočnej úrovni. „Preto individuálne každému vysvetlím ochorenie, ktoré som mu zistila, príčinu a následne spôsob mojej liečby a spôsob domácej liečby. Naordinujem kontrolné vyšetrenie podľa stavu a povahy ochorenia a vývoja ochorenia. V určitých prípadoch urobím odber CRP, krvný obraz, výtery z mandlí a z nosa. Vyžaduje si to však čas, trpezlivosť a ochotu lekára sa každému jednému pacientovi venovať,“ uzatvára.
Riziká sú vážne
Na riziká spojené so zbytočným užívaním antibiotík upozorňuje aj všeobecný lekár pre dospelých Ladislav Kürti z Komárna. „Po antibiotikách siaham vtedy, keď bakteriálna infekcia vyhráva nad imunitným systémom. Neodporúčam nimi liečiť začínajúce zápaly horných dýchacích ciest. Vtedy viac pomáha pokoj v posteli, liek na vykašľanie či na upchatý nos,“ konštatuje.
Ak si človek nie je istý, či má alebo nemá užívať antibiotiká a je poistený v Dôvere, môže využiť bezplatnú konzultáciu s lekárom na telefonickej nonstop DôveraLinke24 0905 500 024.
Ako vzniká odolnosť baktérií na antibiotiká?
1/ Keď pacient prestane užívať ATB skôr, ako mu predpísal lekár - lieky nestihnú zabiť všetky baktérie, resp. zastaviť ich rozmnožovanie. Tie, čo prežijú, si už nesú so sebou vyššiu odolnosť na ATB.
2/ Keď si pacient zníži dávkovanie (vynecháva dávky) – lieky nemajú dostatočnú silu, baktérie prežijú, ďalej sa množia a ešte si aj vypestujú odolnosť na podávané ATB. Podobne, ako človek na hadí jed, keď si ho dlhodobo podáva v malých množstvách.
3/ Keď pacient užíva ATB, hoci na to nemá dôvod – každý človek má vždy v sebe určité množstvo baktérií, ktoré, ak sa nepremnožia, sú neškodné. Ak pacient užíva ATB bezdôvodne, umožňuje „svojim“ baktériám zvyknúť si na ne.
- je to služba pre poistencov Dôvery
- lekárov upozorní, ak by viacerí lekári pacientovi predpisovali tie isté účinné látky
- pacientov upozorní na nežiaduce účinky práve predpísaných liekov, uvidia ich vo svojej Elektronickej pobočke
Superbaktéria odolala všetkým druhom antibiotík, pacientka zomrela
Infekcia po zlomenine stehennej kosti sa stala koncom minulého roka osudnou 70-ročnej žene v USA. Hoci na jej liečbu použili lekári postupne všetkých 26 druhov antibiotík dostupných na trhu, ani jedno nedokázalo bakteriálnu infekciu poraziť. Podľa vedcov majú takéto prípady pribúdať.
