NOVÉ ZÁMKY. Novozámčania aktuálne spoznávajú diela regionálneho výtvarníka. Je ním Ivan Habaj zo Šurian. Jeho diela sú do 28.marca sprístupnené širokej verejnosti v rámci výstavy nesúcej názov „len tak ...“ Výstava je dostupná v priestoroch novozámockej knižnice.
Ivan Habaj pochádza zo Šurian, kde žije dodnes so svojou rodinou. Maľuje už od mala, dokonca sa za čias základnej školy zúčastňoval aj rôznych výtvarných súťaží. Ako sa vrátil z vojny opäť tvoril, no potom sa výtvarne odmlčal. Výtvarnej tvorbe sa intenzívne v minulosti venoval v rokoch 1995 a 1996 a vrátil sa k nej v poslednom období. Dlhé roky pracoval na stavbách a v drevovýrobe. „Cez zimu, keď nebolo na stavbe toľko roboty, tak som nejaký obraz namaľoval,“ spomína.
Nadanie a zručnosť majú v rodine
Výtvarné vlohy zdedil od svojich rodičov. „Maľovanie ma odjakživa bavilo, aj môj otec kedysi maľoval olejomaľby,“ hovorí Ivan Habaj. Otec je stolár, aj keď je už na dôchodku, venuje sa výrobe rôznych šperkovníc a dóz z dreva. Jeho mama sa zaoberá ručnými prácami, ako sú háčkovanie či štrikovanie. Dokonca už jeho pradedo bol tesár. Sám sa venoval stolárskym prácam, no teraz už to tak nie je. Môžu za to zdravotné problémy s chrbticou, ktoré spôsobili, že bol vyše roka práceneschopný. „Chrbticu mám v takom stave, že mi ju nevedia operovať,“ hovorí. Trpí aj reumou a srdcovými problémami, preto plánuje žiadať o invalidný dôchodok.
To, že nadanie a zručnosť je súčasťou života ich rodiny, dokumentuje aj skutočnosť, že jeho manželka sa venuje šitiu od mala. Aj dnes stíha popri svojom povolaní ešte ušiť napríklad aj taký dobový kostým, masky na karneval, či vyrobiť pelechy pre domácich miláčikov. Pri tom jej sem-tam pomôže aj manžel. „Na Vianoce či na Veľkú noc si ušijem vlastné ozdoby,“ hovorí manželka o vianočných škriatkoch či veľkonočnom venci. S pomocou manžela dokonca obtiahli nanovo celú sedačku vo svojej obývačke.
Manželka vyrába postele pre psy a mačky. (zdroj: fb)S pelechmi začala pani Habajová preto, lebo celý život si chcela nejako popri práci privyrábať. „Najprv som skúšala šiť šaty pre psy,“ hovorí. Keď sa tomu začalo venovať už viac ľudí v okolí, prešla na pelechy a postieľky pre psy a mačky. Manžel vyrobí korpus postele z dreva, ona ušije vankúšiky a matrace. Dcéra Iva sa už skoro dva roky venuje výrobe náramkov z prírodných kameňov, mašličiek na kočíky a iných ozdobných predmetov. Syn pracuje ako servisný technik.
Náramky z prírodných kameňov (zdroj: fb)Výstava desiatok obrazov
Na aktuálnej výstave v novozámockej knižnici sa nachádza okolo 60 obrazov. „Väčšinou ide o krajinky,“ hovorí Ivan Habaj. Krajinomalieb mal vraj málo, na výstave ich však veľmi chceli. „Za dva týždne pred výstavou som namaľoval desať krajiniek.“ Oslovila ho kurátorka prostredníctvom sociálnej siete a dala mu kontakt na novozámockú knižnicu.
Aktuálne prezentovaná výstava nesie zaujímavý názor – ...len tak. „Čo mi napadlo, to sa robilo,“ vysvetľuje. Vystavené diela sú rôznorodé. „Keď sa mi chcelo robiť krajinku, tak vznikla krajinka, keď sa mi chcelo tvoriť v jednej farbe išiel som do jednej farby.“
Vlastné dielo na stene
Čo ta týka tematiky, nie je u neho nijako vyhranená, namaľuje hocičo, čo mu práve napadne. „Písali mi ľudia, či nemám obraz Ostrihomu. Dostal som podnet, tak som ho namaľoval.“ Prednedávnom ho zase oslovila známa s požiadavkou obrazov stvárňujúce štyri ročné obdobia.
Väčšinou tvorí spamäti, sem-tam podľa predlohy. Momentálne maľuje prevažne s akrylom na sololit, kvalitné plátno je už vraj problém aj zohnať. Autor vytvorí maximálne jeden obraz za deň, skôr menších rozmerov, pri tých väčších je problém s uskladnením. No ten najväčší kúsok, ktorý sa nedá zvesiť, sa nachádza na stene jednej z izieb domu – v manželskej spálni. Tematika zátišia sa páčila známej, tak jej namaľoval zmenšenú verziu tohto obrazu.
Vlastné dielo na stene (zdroj: Archív Ivana Habaja)Prvé ohlasy z výstavy
Na svoju prvú výstavu dostáva ohlasy od rôznych ľudí. „Pár ľudí sa ohlásilo cez sociálne siete a pýtali sa, či sú obrazy na predaj.“ Dohodnúť sa je vraj možné až po výstave, zatiaľ sa väčšina diel nachádza tam.
Výstava v novozámockej knižnici je autorovou prvou, no rozhodne nie poslednou. „Teraz mám sľúbené, že budem mať výstavu v šurianskej diskohale,“ hovorí. Výstava sa doplní a návštevníci budú mať možnosť vidieť opäť niečo zaujímavé, všetko však záleží od priestorov, koľko obrazov sa tam zmestí. Odštartovať by mala počas jarmoku. Dohodnuté má aj iné výstavné miesta, no uvidí, čo z toho sa podarí.
