ŠURANY. Sitno je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov, ktoré sú naším najväčším sopečným pohorím. Februárový výstup na Sitno začal turistický klub chodníkom Andreja Kmeťa od Počúvadlianskeho jazera. Je najväčším zo všetkých Štiavnických tajchov a má rozlohu 11,73 hektára.
Pridŕžali sa zábradlia
Za pekného slnečného, ale mrazivého dňa nasledoval strmý výstup po zľadovatenom chodníku na Tatársku lúku, odkiaľ sa nám naskytol výhľad na Sitno. Jeho vrcholovú plošinu chránia z troch strán kolmé skalné steny, vysoké asi 50 m. Z Tatárskej lúky vystupujeme strmou cestičkou kombinovanou drevenými schodmi, ktoré však boli ukryté pod ubitým snehom, čo sťažovalo výstup, a tak sme sa museli pridŕžať zábradlia.
Za poslednými schodíkmi je krátka odbočka na výhľadové skaly. Odtiaľ je to už len kúsok na vrchol Sitna – 1009 metrov. Na vrchole sa nachádza drevená rozhľadňa, ktorá bola postavená ešte v roku 1724 a hneď pod ňou sa nachádza Chata Andreja Kmeťa.
Zlá viditeľnosť na rozhľadni
Za dobrej viditeľnosti z rozhľadne vidieť celé stredné Slovensko, Ostrihomskú baziliku, Nitru, Inovec, hrebeň Vtáčnika, Martinské hole, Fatranský Kriváň, Veľkú Fatru, Krížnu, Prašivú, hrebeň Nízkych Tatier až po Kráľovu hoľu a končiare Vysokých Tatier. Tentokrát sa nám taký široký výhľad nenaskytol, zato sme však obdivovali stromy pokryté inovaťou.
Nasledovalo zhotovenie vrcholových záberov a zaslúžené občerstvenie v Chate Andreja Kmeťa.
Zostupovali sme popri televíznom vysielači na Sitniansky hrad, ktorý pochádza z 13. storočia. Z ruín hradu sme v diaľke zbadali zámok Antol. Po prehliadke hradnej zrúcaniny sme sa vrátili späť na cestu a zostupovali na križovatku Vlčia jama a ďalej sme lesom pokračovali do obce Ilija, kde bol záver našej túry.
Navštívili historické mesto aj kalváriu
Autobusom sme sa premiestnili do atraktívneho historického mesta Banská Štiavnica.
Vystúpili sme ešte na kalváriu, ktorá nám poskytla krásne výhľady na okolité Štiavnické vrchy.
Pešo sme prešli cez historické mesto k Piargskej bráne, ktorá bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského opevnenia.
Pomenovaná je podľa cesty vedúcej do susednej baníckej obce Piarg – dnešné Štiavnické Bane.
Tu nás čakal autobus, a tak sme sa po vydarenej akcii spokojne vrátili domov.
Ďalšia turistická akcia nás zavedie do pohoria Malých Karpát.

Autor: Gabriel Jóžeffi