NOVÉ ZÁMKY. Nášho čitateľa a prispievateľa Eugena Menkeho už viacerí isto poznáte. V zbernom dvore na Ulici G. Bethlena v Nových Zámkoch založil Miniknižnicu pre knihy, ktoré si nezaslúžia skončiť v odpade. Jeho nápad sa skvelo chytil a Miniknižnica oslávi 15. marca už svoje tretie výročie fungovania.
Chcel im spraviť radosť
Okrem množstva koníčkov a záujmov je pán Menke aj vášnivým záhradkárom, no v zime nemal doma v paneláku čo robiť. Z dlhej chvíle sa začal venovať výrobe ekologických drevených hračiek pre svojich vnukov. Drevené autíčka začal vyrábať už pred ôsmimi rokmi pre vnuka Dominika, ktorý už medzičasom podrástol. Teraz pokračuje vo výrobe pre druhého štvorročného vnuka Jakuba. „Začal som s tým, aby som im spravil radosť a vytvoril pre nich niečo, čo sa im bude páčiť. Jakubko chodí do škôlky a s týmito hračkami by sa vydržal hrať vraj aj celý deň,“ hovorí Eugen Menke.
Dominik má teraz už 10 rokov a autíčka ho už prestali baviť. „Teraz je nalepený na počítači, no keď bol malý, spravil som mu aj križovatky z latiek. Je tam jedna štvorcová a jedna kruhová križovatka.“ Vnuk si tam nastavil autíčka a pán Menke ho ako správny dedko učil dopravným predpisom. Druhému vnukovi spravil podobné. „Keď k nám príde, dám mu hru na koberec, položím mu tam autíčka a kým sú u nás, tak ten chlapec sa odtiaľ nepohne,“ hovorí a dodáva, že je radosť sa naňho pozerať, ako sa dokáže sám zahrať.
Vzácne hračky vlastnej výroby
O to viac sú hračky hodnotnejšie, že nie sú kúpené v obchode, ale vyrobené vlastným dedkom. Výtvorov však nikdy nie je dosť. Niektoré má pán Menke vyložené doma, iné sú schované pod posteľou.
Ide o rôzne typy menších či väčších áut a traktorov. Vyrába aktuálne modely traktorov, no aj staršie modely ešte z čias Československa. Dokopy už má okolo 100 kusov hračiek. „Vyrobil by som toho ešte viac, no manželka už má poznámky, že čo tam toľko fidlikám“ hovorí s úsmevom.
Traktor (zdroj: Viktória Botošová)Vrndžiaci tank aj hasičské autá
Neostal len pri autíčkach. Vyrobil už aj pol metra dlhý tank, ktorý má aj motor zo starej práčky. „Na starých práčkach bol časovač, ten som tam namontoval, aby tank vrndžal.“ Najprv vnukovi tank natiahol len na dve minúty. „Keď zistil, že sa dá časovač natiahnuť aj na dlhšie, natiahol ho na maximum. Pätnásť minút som potom doma počúval vrndžanie,“ smeje sa.
Vnukovi Dominikovi vyrobil aj tri asi 40-centimetrové hasičské autá. Jedno je cisterna s vodou, druhé je plošina a tretie obsahuje rebrík. Vyrezal z dreva aj hasiča, ktorému nechýba hadica z infúzie. „Je to spravené tak, že obrazne v Nových Zámkoch dosiahne na požiar až na 13. poschodí.“ Dedko potom už len vnuka sleduje z postele a hlásil mu, kde aktuálne vypukol ničivý požiar. „Poviem mu – Dominik horí v Šuranoch, rýchlo tam padaj. On všetko rýchlo zloží a ide hasiť na druhý koniec izby.“ Vnúčik sa takto vie vraj prehrať aj tri-štyri hodiny.
Proces výroby
Dlho vymýšľal, čo by robil. Doma má malý kumbálik so stolíkom, kde má všetky potrebné nástroje, a tak vznikol nápad s drevenými hračkami. V stolárskej dielni si zoženie odrezky z dosiek na jednotlivé modely. Najlepší materiál je podľa jeho slov z tvrdého dreva – dub, buk, prípadne jaseň či javor. „Tvrdé drevo sa dobre a ľahko opracováva, pretože sa neštiepi ako mäkké.
Začiatok výroby drevených áut a traktorov je taký, že najskôr musí prísť myšlienka. „Zavriem oči a niečo sa mi vybaví. Potom sa posadím k stolu, zoberiem papier, pravítko a ceruzu.“ Narysuje si model, následne si na odrezky narysuje tvar traktora alebo auta a začne sa s vypiľovaním. Drevo píli pílkou na železo. Tá má drobné zúbky, s ktorými vie požadovaný model pekne vypíliť a už len svoje dielo dopilníkuje pilníkom a dobrúsi šmirgľom.
Na skelet auta vyvŕta dierky, do ktorých vsunie osky, na ne osadí kolesá a môže sa začať zábava. Jednotlivé autíčka nevyrába v mierke, kolesá sú vytvorené tak, aby boli primerané veľkosťou konkrétneho modelu.
Hotové autíčka (zdroj: Viktória Botošová)Vydržia večnosť
Hotové hračky má u seba doma, sem-tam zoberie nejaké so sebou aj keď ide s vnukom na návštevu. „Tieto hračky však vždy ostávajú u nás. Potom sa teší, keď ide k babke a dedkovi do Zámkov, aby sa mohol pohrať.“
Všetko robí pre radosť vnukov. Dnes pokiaľ takéto hračky nájdete v obchodoch, tak sú drahé. „Ja osobne som ich v hračkárstve ešte nevidel. Videl som ich na námestí, kam chodí jeden profesionálny remeselník, ktorý má doma aj sústruh,“ hovorí o stánkoch, kde remeselníci zvyknú prezentovať svoje výrobky. Ekologické hračky sú zdravotne vyhovujúce a vydržia roky. Keď už vnuci odrastú, odloží autíčka do krabice a budú sa s nimi môcť hrať ešte aj ich vnuci.
Dokopy už má okolo 100 kusov hračiek (zdroj: Viktória Botošová)
