NOVÉ ZÁMKY. Novozámocké múzeum sa podľa zamestnanca Jána Tótha premenilo počas uplynulého týždňa na zvláštnejšiu odnož presláveného Múzea voskových figurín Madame Tussaud. Rozdiel bol však v tom, že svetoznáme mú-zeum vystavuje slávne osobnosti, pričom minulotýždňová výstava sa naplnila zvláštnymi ľuďmi, ktorých preslávili ich telesné anomálie. Títo jedinci svojím zovňajškom výrazne vystupovali z davu. Svoje postihnutia a neobyčajný vzhľad často využívali ako dar a pracovali v cirkusoch a panoptikách.
Často sa naučili neuveriteľné kúsky, ktorými ešte viac podnecovali zvedavosť návštevníkov.
Výstava prešla už celú Európu, cez Holandsko, Nemecko, Poľsko, Česko a Slovensko. „Exponáty dokazujú, ako kruto sa dokázala matka príroda zahrať s ľudskou bytosťou,“ povedal reštaurátor výstavy Antonín Šmíd. Návštevníkov výstavy prekvapili ľudia s dvomi hlavami, dvomi tvárami, troma i štyrmi očami, siamské dvojčatá, ale aj muž s vlčím syndrómom.
Strach verzus zvedavosť
Názory a reakcie verejnosti na putovnú výstavu z Petrohradu sú rôznorodé. „Niektorým sa výstava páči a sú spokojní s tým, že oni sú zdraví. Potom sú ľudia, ktorí na výstavu ani radšej neprídu,“ hovorí reštaurátor. Boli sme teda zvedaví na reakcie návštevníkov. Nežnejšie pohlavie prejavilo aj určité obavy. „Mne osobne to až tak oku nelahodí. Nehovorím, že som znechutená, len mi to príde strašne skutočné a obávam sa, či v noci nebudem mať nočné mory,“ prezradila Tímea.
V Karolovi vyvolala výstava zmiešané pocity. „Rozhodne nemám príjemný pocit pri pohľade na tieto zvláštnosti ľudského tela, ale moja zvedavosť bola oveľa väčšia a chcel som figuríny, ktoré kedysi skutočne žili, vidieť na vlastné oči,“ hovorí o telesných anomáliách.
Najobľúbenejšia a najstaršia
Najväčšej obľube sa podľa reštaurátora výstavy Antonína Šmída jednoznačne teší figurína tanečnice, herečky a speváčky Lolo Ferrari, po nej je to podobizeň Johnnyho Ecka, herca, hudobníka a iluzionistu, ktorý sa narodil bez dolnej časti tela. Zaujímavé príbehy jednotlivých voskových figurín prezradil reštaurátor výstavy Antonín Šmíd.
Najstaršej figuríne tiahne už na 80. Ide o originálnu figurínu muža s vlčím syndrómom, ktorá je vyhotovená z včelieho vosku. „Je to výroba, ako má byť. Sú tam vpichované pravé ľudské vlasy a figurína má očné a zubné implantáty, ktoré dostaneme aj my u lekára,“ povedal reštaurátor Šmíd.
Fjodr Jeftičev bol významným ruským cirkusovým umelcom, ktorý sa preslávil prevažne v USA. Jeho figurína pochádza priamo z Petrohradu z vyhoreného múzea a jeho deformácia spočívala v tom, že mal tvár i telo pokryté vlasmi.

Žena s tvárou mulice a muž vážka
Madame Mignon, žena tučniak, mala zdeformované horné a dolné končatiny, ktoré pripomínali plutvy vtáka. Figurína Grace McDaniels tiež predstavuje cirkusovú hviezdu, preslávila sa ako žena s tvárou mulice. Trpela tzv. Sturge-Weberovým syndrómom, čo znamená, že čím viac starla, tým viac sa jej deformovala tvár. „Jej vlastný syn jej robil v neskoršom veku manažéra. On vyzeral ako človek normálne, pretože nešlo o dedičné ochorenie,“ hovorí Šmíd.
Ďalší exponát – muža s prezývkou Perry, označovali často aj ako muža – vážku. Mal abnormálne veľké očné buľvy, chýbali mu horné aj dolné očné viečka, preto mal stále otvorené oči. Veľký úspech počas vystúpení v cirkusoch mali jeho oči, ktoré vyvaľoval na šokovaných divákov.

Siamské dvojčatá i fúzatá žena
Siamské dvojčatá Tocciové pochádzali z talianskej Locany. „Nedokázali chodiť. Už od útleho detstva boli vystavované, preto sa im nevyvinulo svalstvo.“ Do svojich 20 rokov precestovali s cirkusom veľkú časť Európy. Časom ich to ale prestalo baviť, pretože sa im väčšina ľudí v panoptiku posmievala a boli častované rôznymi narážkami. Zavreli sa vo svojej vile, kde dožili.
„Zaujímavosťou je, že každý jeden mal vlastnú ženu.“
Fúzatá žena Clémentine Delait vlastnila spolu s manželom kaviareň vo Francúzsku, ktorá sa nazývala u fúzatej dámy a sama majiteľka bola jej senzáciou. „Figurína ju zobrazuje v 19 rokoch, kedy jej začali rásť fúzy. Nechala si narásť „plnofúz“ a stavila sa so svojím manželom, že jej narastie dlhšia brada ako jemu,“ hovorí Šmíd.

Osudy jednotlivých ľudí vyobrazených podobizňami bol rozhodne nevšedný. „V tej dobe boli panoptiká v tom najväčšom rozkvete, takže sa títo ľudia finančne nemali vôbec zle,“ hovorí Šmíd.
Mali sa teda celkom dobre, až na svoje postihnutie... Pokiaľ ste náhodou nemali príležitosť pozrieť si túto výstavu v Nových Zámkoch, naživo ju najbližšie môžete vidieť v Partizánskom a Zlatých Moravciach.
Môže vás zaujímať: