NOVÉ ZÁMKY. Juraj Meliš bol autorom, ktorý mal vždy na zreteli podstatu, zásadný význam, zásadný problém. Podstata, zásada bola primárnou v línii jeho konceptuálnej tvorby v rámci ekologických, etických, spoločensko-kritických postojov.
Talentovaný výtvarník
Profesor Juraj Meliš patril k najautentickejším a najtalentovanejším slovenským výtvarníkom. Bol básnikom, etikom, humanistom, sociológom, barometrom spoločenských a politických situácií. Hlásil sa k Rodinovi a k velikánom svetového sochárstva, ale antiestétskym programom nadväzoval na Duchampa, nájdeným veciam dával nový význam, povyšoval ich na umelecké diela. Písal skvelé komentáre, postrehy a postoje k tvorbe, vydával albumy, organizoval pocty pre svojich kolegov, profesora Kostku a pre Lajosa Kassáka.
Narodil sa v Nových Zámkoch 13. júla 1942. V rodnom meste absolvoval gymnázium, v rokoch 1960 – 1966 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri profesora Jozefa Kostku. Pôsobil ako externý pedagóg na Vysokej škole múzických umení (1973 – 1993) a Vysokej škole výtvarných umení (1990 – 2007). Po absolutóriu dostal ponuku na post asistenta profesora Kostku, ale akademické prostredie Juraja Meliša nelákalo. Uprednostnil status výtvarníka v „slobodnom povolaní“ so všetkými kladmi i nedostatkami.
Prv ako výtvarné publikum registruje jeho autorskú tvorbu prostredníctvom výstav, realizuje niekoľko diel vo verejnom priestore v rodnom meste. V roku 1966 je pred budovou Mestského úradu v Nových Zámkoch umiestnená jeho diplomová práca, súsošie zo zváraného kovu – „Víťazstvo“. V rovnakom roku vzniká požiadavka na bustu významného rodáka, spisovateľa a básnika Gergelya Czuczora, (sliezky mramor), ktorá nahrádza pôvodnú bustu od budapeštianskeho sochára Ernesta Székelya (Weissa) „odstránenú“ po roku 1945.
Odstránené diela
Ďalšiu príležitosť prináša budovanie sídliska Prednádražie, pre ktoré vytvára plastiku „Rodina“, 1967, travertín. Pre Nové Zámky realizoval deväť prác do verejného priestoru. Dve z nich Víťazstvo (2005) a Plastika spred Novodevu, boli odstránené. Naopak, „zachránené“ bolo dielo Návestidlo (1972), ktoré bolo umiestnené v areáli Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch.
Víťazstvo - Plastika demontovaná v roku 2005 (zdroj: Archív galérie)Začiatkom 70. rokov v rýchlom slede realizoval environmentálne projekty Prostredie I., II. a nadväzujúce série grafík. Kritický postoj k životnému prostrediu mu ešte „prešiel“, postoj k politicko-spolo-čenskej situácii v roku 1968 a po ňom už nie. Výstavný projekt Posledná večera z roku 1972 bol zrušený, s následným „STOP“ pre výstavnú činnosť, zahraničie, členstvo v ZSVU. Stal sa nadlho súčasťou neoficiálnej výtvarnej scény, tvoril iba pre úzky okruh publika – priateľov. Pracoval paralelne na sochárskej tvorbe a na tvorbe grafických cyklov. Cykly HELP (1975 – 1978) a hlavne cyklus IDEA (1975 – 1985) s nástojčivým a naliehavým posolstvom v grafickej podobe varioval až do roku 2012 (PF-ky). Cyklus Monológy je ešte odrazom bezmocnosti jedinca.
S politicko-spoločenskou zmenou v roku 1989 sa zmenili aj hlavné témy tvorby. Možnosť dôvery (Dialógy), vízia budúcnosti (Odkiaľ...kto... kam), reakcie na zmenené podmienky (Hľadanie identity), náhrada tradičných hodnôt pseudohodnotami (Ladýs and Džentlmens), nevymožiteľnosť práva (Ex offo a Excízia práva), globálny problém terorizmu (Dies irae).
V jednom autorskom texte do katalógu napísal: „Nakoľko sa moje výtvarné osamostatňovanie zhodou okolností kryje s občianskym precitnutím, vrátim sa v časo-priestore, pár mesiacov pred rok 1968. Vtedy totiž, precitnúc z noci vojenčiny, otvoril som oči a žmoliaci si dlane vravel som sebe i svetu: Dobrý deň! Dobrý deň, vyhŕňam si rukávy do užitočnosti a myslím to úprimne!“ A toto zásadné vyhlásenie, napriek všetkým životným peripetiám, naplnil do bodky.
Zoznam prác vo verejnom priestore na území mesta Nové Zámky
- Víťazstvo – diplomová práca, zváraný kov, 1966 (2005 – demontované)
- Gergely Czuczor, 1966, sliezky mramor
- Rodina, 1967, travertín, 180 cm (Prednádražie)
- Okresné veterinárne zariadenie, 1971, farebný kov, 330 cm
- Železničná stanica, 1971
- Návestidlo, 1972, farebný kov, v 520 cm (prevezené v r. 2010)
- VUNAR, 1974, farebný kov, 800 cm
- Samoobsluha, 1975, farebný kov, priemer 400 cm
- Učňovské zariadenie, 1980, betón, 300 cm, Novodev (2012 – zničené)
- Kino Mier, 1985, drevo, v 400 cm
Zničená Plastika pred Novodevom (zdroj: Archív galérie)
Autor: MAGDA KLOBUČNÍKOVÁ
