ŠURANY. Počiatky tamburášskej hudby v Šuranoch siahajú až do roku 1921. Je to už 95 rokov, čo šurianski tamburáši tepú na tamburicu. Pri príležitosti 95. výročia založenia tohto jedinečného folklórneho súboru sa mesto Šurany a Mestské kultúrne stredisko Šurany rozhodlo zorganizovať Medzinárodný tamburášsky festival.
Na podujatí, ktoré sa uskutočnilo 15. októbra v Spoločenskom dome v Šuranoch, sa zišli účinkujúci zo Slovenska, Čiech či Srbska. Tamburášsky festival otvoril príhovorom primátor mesta Šurany Marek Oremus. Pozvanie prijal aj predseda NSK Milan Belica, podpredseda NSK Ladislav Marenčák a starostovia a starostky z okolitých obcí.
Ako prví vystúpili Tamburaški orkestar Konjic a Tanečná skupina Ljuljanka. Druhé vystúpenie patrilo domácemu súboru, Šurianskym tamburášom. Ľudia z publika si potleskom a hlasnými ohlasmi vyžiadali ešte jednu pesničku naviac. Po ich vystúpení riaditeľ MsKS Miroslav Eliáš ocenil štyroch najstarších členov súboru. Ocenený bol i celý tamburášsky súbor zlatou plaketou od Milana Belicu.
Po domácich sa predstavil Tamburášsky súbor Brač z Českej republiky. Posledným vystúpením bol Veliki Tamburaški Orkestar Vaša Jovanovič zo Srbska. Všetky vystúpenia boli naozaj nádherné.
Hrajú na pôvodných nástrojoch
Šurianski tamburáši majú výnimočné postavenie vďaka nástrojom, na ktorých hrajú. „Tamburica prešla niekoľkými vývojovými etapami. My hráme na pôvodnom, najstaršom type tamburice. Naše najstaršie nástroje majú okolo 70 až 80 rokov, v krajinách ich pôvodu sú vidieť už len v múzeu,“ povedal Miroslav Eliáš, riaditeľ mestského kultúrneho strediska, ktorý je zároveň aj jedným z členov Šurianskych tamburášov.
V medzivojnovom období sa vyrábali aj v Čechách a na Slovensku, no v povojnovom období ich výroba zanikla. Nahradila ju výroba lepených tamburíc. Tie však majú úplne iný zvuk ako pôvodné nástroje. Na Slovensku už tamburice nikto nevyrába, ani sa nepredávajú.
Ľudový nástroj z Balkánu
Tamburica, alebo aj tambura, je balkánsky ľudový brnkací hudobný nástroj, ktorý sa vyvinul z egyptského nástroja pantur. Z toho vznikli v Španielsku gitara, v Taliansku mandolína, na západe Európy lutna, v Rusku balalajka a na Balkáne tambura. Originálne najstaršie chorvátske tamburice boli vydlabané z jedného kusa dreva, najčastejšie javorového.
Tamburice priniesli na Slovensko rodáci, ktorí v časoch monarchie pracovali na Balkáne. V povojnovom období existovalo na Slovensku viacero tamburášskych súborov, postupne však zanikali.
„Okrem nás funguje na Slovensku už len cirkevný baptistický zbor v Tekovských Lužanoch a tamburášske zoskupenia v Jarovciach a Čunove, ktorí však už hrajú na moderných typoch nástrojov,“ povedal Eliáš. Šuriansky súbor prešiel viacerými zmenami, no s prestávkami vydržal hrať až dodnes. V súčasnosti sú trojgeneračným zoskupením, ktoré má vo svojom repertoári slovenské ľudové i chorvátske pesničky, dokáže však netradičným spôsobom zahrať aj rôzne šlágre.
