Matej, ako sa zrodil tvoj prestup do Komárna?
„Bol som v kontakte s Majom Hrušíkom a pýtal som sa ho, ako to v Komárne vyzerá a či sú tu dobré podmienky, aké je vedenie klubu a podobne. A dostal som pozitívne recenzie. V prvom rade som chcel ísť do zahraničia, ale keďže sa vraciam po piatich rokoch na blokársky post, tak je to dobrý štart. Pri mojom prestupe zohral úlohu aj môj manažér Juraj Tomášik. Čo ma veľmi prekvapilo, bolo to, že mi osobne zavolal pán Ferencz, bol veľmi ústretový a vyhovel mi aj v tom, že som mohol hrať plážový volejbal a pripojiť sa k tímu neskôr. A nakoniec som si našiel priateľku z Maďarska, takže aj to zohralo svoju úlohu pri tom, že som teraz v Komárne.“
Vedel by si už teraz predbežne odhadnúť, akou silou disponuje náš kolektív a na aké umiestnenie si s Komárnom trúfaš?
„Silou disponujeme dosť veľkou a čo ma teší, že sme dobrý a kompaktný kolektív už od samého začiatku, čo je asi najdôležitejšie. Ešte sa pracuje na pozícii tretieho blokára, ale to už je na vedení. Čiže máme na každý post dostatočné obsadenie hráčov. A čo sa týka umiestnenia, to sa nechajme prekvapiť...“
Máš nejaký vysnívaný volejbalový cieľ alebo čo by si ešte vo svojej kariére chcel dosiahnuť?
„Cieľov je viac, no určite by som si chcel zahrať poľskú PlusLigu a zahrať si Ligu majstrov. Takisto by som sa rád dostal na olympiádu v beachvolleybale alebo vyhrať Grandslam. Ale keďže roky utekajú ako voda, tak je to čoraz ťažšie. Ale nie nemožné...“
Ako prebieha Tvoj obyčajný deň v Komárne? Či už zo športového alebo súkromného hľadiska...
„Budíček, raňajky, tréning, obed, keď mám čas, tak káva v meste, prechádzka s priateľkou alebo spánok, opäť tréning, večera, keď je čas, tak večer film alebo seriál, potom spánok a na druhý deň ráno znovu to isté...“
