ŠURANY. Členovia Klubu turistov Šurany zavítali počas prvého dňa predĺženého víkendu na Chočské vrchy, ktoré tvoria spojovací článok medzi Malou Fatrou a Západnými Tatrami.
Najkrajšia dolina Slovenska
Túru sme začínali za obcou Prosiek, odkiaľ sa vchádza do najkrajšej doliny Slovenska – Prosieckej, ktorá je hlboko zarezaná medzi masívmi Lomna a Prosečného. Patrí medzi najzaujímavejšie trasy. Striedajú sa tu rôzne krasové javy, skvelá vápencová flóra, bralné útvary a kaňony.
Vchádzame do ústia Prosieckej doliny. Po obidvoch stranách sa dvíhajú strmé stráne s vápencovými skalami. Dolina sa naraz zúži a pred nami sa dvíhajú kolmé steny tiesňavy Vráta. Vchádzame do úzkeho kaňonu, ktorým sa prediera potok. Steny nad ním vytvárajú temer uzavretú klenbu. V závere doliny sa dvíhajú biele steny Sokola – Vidová, kde je odbočka do krátkej dolinky Červené piesky. Je ukončená skalným prahom, ktorým padá 15 metrov vysoký vodopád.
Prekonali oceľové rebríky
Od vodopádu sa vraciame späť a vchádzame do zužujúceho sa kaňonu. Vystupujeme pomedzi balvany a vchádzame do najexponovanejšej časti doliny prehradenej skalnými prahmi, ktoré prekonávame po oceľových rebríkoch, až sa dostaneme na rozsiahlu plošinu Svoradu. Tu sme mali podľa programu vystúpiť na vrchol Prosečného, ktorý poskytuje kruhový výhľad. Tabuľka nás však upozorňuje, že pre kalamitu je chodník uzavretý.
Vynechávame Prosečné a pokračujeme popri dedinke Veľké Borové do plytkého údolia kaňonu doliny Borovianky. Cesta sa strmo kľukatí popod bralá, až na dno Kvačianskej doliny. Ešte odbočíme vľavo do strmej krasovej dolinky k vodopádu Ráztoka. Mostom prejdeme na druhý breh Kvačianky, na samotu Oblazy k starému mlynu. Po prehliadke technických pamiatok absolvujeme pomerne namáhavý, avšak krátky výstup do strmého svahu Kvačianskej doliny.
Na trase je viacero vyhliadkových miest, z ktorých sa nám naskytnú pohľady do hĺbky doliny. Pozornosť si zaslúži miesto Roháč s kamenným krížom. Nasleduje už len klesanie do Kvačian a cesta autobusom do Habovky.
Kráľovstvo jaskýň sprístupnených aj turistom. Nasledujúci deň sme navštívili Tatry Zachodnie. Začíname v osade Kiry a prechádzame Dolinou Kościeliska, ktorá je kráľovstvom jaskýň sprístupnených aj turistom. Vo vežiach Organov sme prešli Jaskiniu Mrožna, tiež sme si pozreli Jaskiniu Mylna a Raptawicka. V niektorých sme museli použiť čelovky a sem-tam ísť i po štyroch. Občerstvili sme sa na chate Ornak, nad ktorou sa vypína Kominiarski Wierch. Pokračovali sme ešte na Smreczynski Staw. Na spiatočnej ceste mnohí z nás ešte navštívili roklinu Wawóz Kraków.
Tretí deň sme vychádzali z Gronika dolinou Malej Laki, odkiaľ nás čakal namáhavý výstup popod strmé kolmé steny Wielka Turnia do sedla Przelecz Kondracka, kde je odbočka na Giewont 1894 m. Na skalnatom vrchole stojí 15 metrov vysoký železný kríž – dominanta Zakopaného.
Nebola núdza o pády
Zo sedla nasledoval namáhavý výstup na vrchol Kondratowej kopy 2004 m a cez Malolacku Przelecz na Malolaczniak 2104 m. Z vrcholu obdivujeme bralnaté končiare Vysokých Tatier s Kriváňom, hrebene Nízkych Tatier od Kráľovej hole cez Ďumbier po Chopok, Končiare Západných Tatier: Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé, Baníkov.
V diaľke zas Malú Fatru s Malým a Veľkým Rozsutcom, Pilsko s Oravskou priehradou a Babiu horu. Z vrcholu nás čakal strmý zostup po trávnatom, širokom hrebeni, neskôr strmo po reťaziach dolu žľabom popri skalných stenách Czerwogo Grzbietu. Schádzalo sa po vyleštených kameňoch, kde nebola núdza o pády. Štvrtý deň sme sa loďou plavili po Oravskej priehrade a navštívili sme Slanický ostrov. Skončil sa pekný letný víkend, jeden z najkrajších, ktoré sme prežili v horách.
