Článok pokračuje pod video reklamou
NOVÉ ZÁMKY. Pri archeologickom výskume v obci Bešeňov, poloha Paškom (areál novej základnej školy), sa v roku 1995 odkrylo okrem veľkého počtu sídliskových objektov z rôznych historických období aj päť kostrových hrobov z neskorej doby kamennej. V jednom z nich, v ktorom bola pochovaná žena, sa našiel náhrdelník z mramorových korálikov. Ten sa stal predmetom mesiaca september 2016 v Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch.
Pozoruhodná technika výroby
Náhrdelník pozostáva z 20 kusov kamenných – mramorových korálikov rôznych veľkostí. Sú horizontálne prevŕtané a ich povrch je čiastočne pokrytý sintrovým povlakom. Z hľadiska technológie ich výroby je zaujímavé, že koráliky väčších rozmerov mali prevŕtaný otvor na prevlečenie šnúrky kruhovitého tvaru a pri menších kusoch tento otvor mal oválny tvar.
Koráliky sa tvarovo delia na dva druhy. Sú to jednak exempláre, ktoré majú sploštený valcovitý tvar – 5 kusov korálikov a zvyšných 15 kusov má sploštený súdkovitý tvar. Ich sfarbenie sa pohybuje medzi sivobielym a krémovým odtieňom. Dĺžku majú od 2 do 4,7 cm, šírka je v rozmedzí 1,8 a 2,7 cm. Najtenšie z nich sú hrubé 1,1 cm a najhrubšie až 1,8 cm. Zaujímavosťou je, že celý náhrdelník váži vyše 300 gramov.
Pochádza z neskorej doby kamennej
Jednotlivé koráliky náhrdelníka boli pravdepodobne navlečené na šnúrku z organického materiálu, ktorá sa však v zemi nezachovala. Nosenie náhrdelníkov z kamenných korálikov bolo obľúbené v praveku, hlavne v mladšej a neskorej dobe kamennej. Ako surovinu na ich výrobu použili vápenec, mramor a iné sedimentárne horniny.
Náhrdelník z jantárových korálikov z Bešeňova môžeme datovať do obdobia neskorej doby kamennej. Našiel sa v hrobe ženy, ktorá žila v období rozkvetu Ludanickej skupiny na prelome piateho a štvrtého tisícročia pred Kristom.
