Neboli sa rozjazdiť, tu pozerali preteky – žaloval Juraj Tarr na svojich o generáciu mladších kolegov zo strieborného olympijského štvorkajaku. “Keby pritlačili, mohlo byť aj zlato,” vyhlásil v sobotu v Riu najstarší člen dnes už takpovediac legendárnej lode slovenského vrcholového športu.
Prirodzene išlo o podpichovačky zhruba hodinu po pretekoch. To už mali rutinéri Tarr, Erik Vlček a mladíci Tibor Linka s Denisom Myšákom za sebou objímačky, kúpačku v areáli Lagoa Stadium a všetky rozkoše medailového ceremoniálu. Slovenská K4-ka chytila tretiu medailu v ére samostatného olympizmu, ale opäť to nebola tá najcennejšia. “Na zlato sme dnes nemali. Treba uznať, že Nemci disponovali skvelou posádkou a hoci v nej mali tiež jeden experiment, klobúk dole pred ich silou,” povedal Tarr.
Ak by štvorkajak nebol získal medailu, všetci jeho členovia by to pociťovali ako sklamanie. Cítili, že majú natrénované a že nie je žiadny dôvod nezískať cenný kov.
“Je to odmena za štyri roky, nie za túto sezónu. Na tých stupňoch to bol skvelý zážitok, veľa Nemcov, ale aj veľa Slovákov”. Tarr akoby sa vyhýbal zmienke o tom, že medailu na krk mu zavesila, ruku podala a líce na líce pritisla najelegantnejšia a najšarmantnejšia členka medzinárodnej Olympijskej rodiny. Protagonistkou ceremoniálu, podobne ako v prípade piatkového zlata Mateja Tótha, bola Danka Barteková, olympijská strelkyňa a členka Komisie športovcov MOV. “Áno, aj vizuálne to bolo veľmi príjemné,” zasmial sa Tarr.
V 37 rokoch sa stal najstarším olympijským medailistom svojej vlasti. Po štvrtkových pretekoch K2-ky, na ktoré s Vlčekom nastúpil skôr z povinnosti a v rámci tréningu na prioritnú súťaž, ho mrzeli niektoré reakcie na diskusných portáloch a sociálnych sieťach.
“Boli aj také, že čo tam robíme, že sme už starí. O to väčšiu radosť máme z dnešnej medaily, dokázali sme, že nepatríme do starého železa.” A Tarr v tejto súvislosti prezradil, aké má ďalej plány. Samozrejme ohľadom rýchlostnej kanoistiky: “Povedal som na slávnosti kajakára roka, že ak získame v Riu medailu, rád by som to potiahol do Tokia. Dúfam, že bude zdravie slúžiť.”
