Bájnu Atlantídu hľadali a hľadajú vo všetkých končinách Zeme, no neúspešne. Nikto dôkladne nepreskúmal vetu po vete, slovo po slove povesť o ostrove Atlantis, preto vznikol chaos pri lokalizácii. Aby sa každý dokázal správne zorientovať, ponúkam vyriešenie niektorých sporných miest.
Žiadna Atlantída, resp. ostrov Atlantis neexistovali. Gramatickou deformáciou mena Atlas sa pátralo po niečom, čo nie je. Skutočnému ostrovu sa hovorilo Atlasov ostrov a moru Atlasovo. Ukončením dynastie dostáva ostrov pomenovanie Kréta. Na Kréte sa tiež v dávnych časoch nachádzalo pohorie Atlas.
Tajomstvom sú opradené aj Héraklove stĺpy. Neboli to však skaly po stranách Gibraltarského prielivu. Tie , ktoré sú spomínané v povesti, sa nachádzali v Egypte. Podporuje to aj zmienka o Egyptskom, čiže Červenom mori. Za vlády troch faraónov prekopali Egypťania z Červeného mora do Nílu (kde sa týčili Héraklove stĺpy) prieplav. Spojili tak Stredozemné more s Červeným, čím podporili obchodné styky európskych a ázijských kráľovstiev s Egyptom.
Na rozlohu Atlasovho ostrova a jeho obdĺžnikový tvar bolo tiež nutné zamerať pozornosť. Presne sa zhoduje s dnešnou Krétou. Dôvtipom a znalosťami dĺžkových mier staroveku sa predišlo veľkým omylom. Vari najväčším problémom sa stalo vyriešenie tajomstva rokov, ako ich zapísal Solón od egyptského kňaža. Podobné letopočty uvádzajú aj ďalšie osobnosti, čo navštívili Egypt – Herodotos a Diodóros Sicílsky. Všetky sú deliteľné číslom 8 (8 prabohov). Tým sa dostávame do doby bronzovej.
Mapa Kréty (zdroj: )Prenesme sa do 17. storočia pred n. l., presnejšie do prvých mesiacov roku 1645 pred n. l. Vo vzdialenosti 8880 metrov (50 stádií) od severného okraja strednej Kréty sa nachádzalo na pahorku o priemere 888 metrov (červený kruh) sídlo kráľov. Egyptský kňaz poznamenal: „ Vzbudzovalo úžas pri pohľade na jeho veľkosť a krásu. Ich bohatstvo bolo také veľké, aké sa nikdy predtým nevyskytlo v žiadnych rodoch kráľovských, ani neskôr sa tak ľahko nevyskytne."
V osudný deň roku 1645 pred n. l., po výbuchu vulkánu Théra, zemetraseniach, tlakovej a prílivovej vlne všetka nádhera zmizla. Minimálne 15 kilometrov od mora do vnútrozemia zanechala pohroma iba nahromadené bahno. Vzácne artefakty zo zlata, striebra a slonoviny sa nachádzajú v troch bývalých vodných priekopách 200 až 1000 metrov južne od pýchy ostrovnej ríše.
Angličan A. Evans neobjavil 5,5 kilometra od mora hlavné mesto Kréty. Osídlenie (hnedý obdĺžnik), ktoré mu prinieslo slávu, slúžilo do polovice 17. storočia pred n. l. ako prekladisko tovaru. Budovy využívali kráľovskí úradníci a remeselníci. Po katastrofe postavili Kréťania novú osadu, ktorú v 15. storočí pred n. l. zničili pravdepodobne noví príchodzí z pevninského Grécka.
Vzdelanosti začali Kréťania prikladať už v 18. storočí pred n. l. veľkú vážnosť. Spojenectvom s Feničanmi vytvorili (asi) prvé „posvätné písmo“ v Európe. Používali ho na každodenné účely. Najvzácnejšia pamiatka starovekej Kréty, „disk z Faistu“ (múzeum Heraklión), pochádza presne zo dňa najväčšieho zármutku mimoriadne vyspelej ostrovnej civilizácie.
V roku 1645 pred n. l. neznámy tlačiar kvalitnými matricami „zapísal“ po oboch stranách hlineného predmetu o priemere 16 centimetrov, čo sa v osudný deň prihodilo do 61 „políčok“. Číta sa od stredu. Nedajte sa pomýliť inými verziami lúštenia – sú plné nezmyslov. Naši historici pri overovaní tvrdení nebudú mať jednak na vás čas a nedovolia ani publikovať v odborných časopisoch. Priam šok zažijete, ak budete chcieť niečo prekonzultovať, dostanete odpoveď, že „pracujú“ v utajení (novodobá totalita). Mám s nimi nemilé skúsenosti.
Je k smiechu, ak začnú tvrdiť, že fenická abeceda vznikla až v 12. storočí pred n. l. , čo je síce pravda, ale aj tak by som ich poslal opäť do školských lavíc, alebo nech vrátia školné, pretože sa neustále opakujú. Nevedia, že Feničania v ich centrách Byblos a Tyros už v 19. storočí pred n. l. používali hieroglyfy a pri obchodných cestách na Krétu inšpirovali ostrovanov ku vzniku komunikácie pomocou „posvätných písmen“. Vládcovia od 18. storočia pred n. l. robili všetko pre vyškolenie kvalitných pisárov, ktorí ovládali grécky jazyk. Aj klenot v tvare „disku“ sa nám prihovára starou gréčtinou.
Overovať správnosť lúštenia hieroglyfov z „disku“ umožnia pečatidlá a ich odtlačky, čo dosiaľ nikto nerobil. Každá gema (pečatidlo) prezrádza, akú funkciu jej majiteľ vykonával. Všetky zverejnené objavy môžu v konečnom dôsledku prispieť k prestíži Slovenska vo svete. To by ale slovenská politická a vedecká komunita musela chcieť niečo urobiť na mimoriadne vysokej profesionálnej úrovni.
Mapa, kde sa nachádza palác Knóssos. (zdroj: Slavomír Chrenn)
Skrátený záznam katastrofy na „disku“, ktorú zažili Kréťania v roku 1645 pred n. l.
Vzdialená žiara rozohnená rozťahuje sa. Nepríjemne duní. Je viditeľná. Zahaľuje ďaleko. More prichádza skôr. Páli. Naráža silou. Búrka neslýchaná. Tiež niekde dym tvorí. Život zráža nebojácny tvor ohavný. Čierny mrak uchopí bez strachu svoju korisť. Zatlačí preč slnko žiarivé. Ľudí zmrzačuje. Útrapy často nepretržitý príval priženie. Prachom pokryté slnko ohnivé trápenie má. Kdekoľvek márne hľadám život nedávny.
Disk z Faistu. (zdroj: Slavomír Chren)Rozlúštené krétske hieroglyfy na pečatidlách – odtlačkoch a ich fonetická hodnota.
(zdroj: Slavomír Chren )
(zdroj: Slavomír Chren)
(zdroj: Slavomír Chren)
