NOVÉ ZÁMKY. V čase od 1. do 14. augusta majú možnosť milovníci výtvarného umenia zažiť príjemný estetický zážitok prehliadkou výstavy obrazov 14 maliarov reprezentujúcich 6 krajín a 3 svetadiely, ktorí prijali pozvanie na prvú novozámockú umeleckú rezidenciu Symposium Novum 2016.
Tohtoroční účastníci sympózia reprezentujú 6 krajín – Irán, Mexiko, Holandsko, Rakúsko, Maďarsko a Slovensko. Kurátorka výstavy Katalin T. Nagy vo svojom prejave na slávnostnej vernisáži priblížila pôvod umelcov a stručne charakterizovala ich tvorbu.
Symposium Novum 2016, obrazy na výstave (zdroj: Helena Rusnáková)Reprezentatívny výber umelcov
Hlavným lovcom výtvarníkov z celého sveta je výtvarník György Dolán, pre mnohých známy ako Juraj Dolán, ktorý počas svojej dlhej umeleckej kariéry pôsobil v mnohých krajinách sveta, a vďaka tomu zostavil tento reprezentatívny výber umelcov. Polovicu tvoria ženy, polovicu muži, generačná škála sa pohybuje od dvadsiatnikov do šesťdesiatnikov.
Zatriedenie pohľadov, tematík, štýlov je takmer nemožné. Akési porovnanie sa však ponúka, veď výsledkom je práve spoločná výstava. Ákos Szabó Szente bol jediným umelcom, ktorého motivovalo práve prostredie historickej jazdiarne. Klenbový prechod oddeľuje od diváka maľovaná alebo kolážou vytvorená hranica. Hranica v bezhraničnom svete, tragický motív nedávnych čias.
Duch miesta inšpiroval aj jednotlivé diela Évy Csémy a Ferenca Petrlu. Vodný mlyn alebo niekdajšia renesančná veža dostanú diváka do minulosti. Minulosť nám pripomínajú aj objekty z porcelánu, ktoré maľuje Klaudia Kosziba.
Inšpirácie výtvarníkov boli rôzne
Obnovená jazdiareň plní viaceré funkcie v meste, možno aj kvôli tomu jej architektonika a zariadenie pripomínajú skôr kaštieľ. Čudne, priam bizarne pôsobili stoličky staromódneho štýlu, rozostavané v dočasných ateliéroch, oblečené do ochrannej fólie, aby sa nezašpinili od farby. Tento bizarný pocit sa odzrkadľuje aj na maľbách Daniely Jauregui, ktorá sa zaoberá rolami žien. Námetom jedného obrazu sa stal ornament tapetovej výzdoby jazdiarne.
Jednou veľkou možnosťou umenia je zviditeľnenie neviditeľného, touto cestou kráča Larisa Sjoerds, ktorej röntgenové obrazy nám doslova predstavujú, čo je pod povrchom, akoby podzemná sféra reprezentovala naše podvedomie. Umelkyňa Pooneh Jafarinejad je lyrický typ, svoje pocity vie najlepšie vyjadriť v zobrazení zážitkov z krajiny. Maľbou krajiny sa predstavuje aj Márti Kiss, ale ona je predstaviteľkou plastického stvárnenia maliarskeho motívu. Ďalšia umelkyňa, ktorá pracuje s čisto abstraktnými štruktúrami, je Gabriela Medvedova, ktorá počas desiatich dní mantrovala dekoratívne mandaly.
Obraz je plocha, na ktorej sa môže stať čokoľvek. Dejom nabité plochy maľuje György Dolán a Ron Weijers. Vrstvy, ktoré niečo evokujú, masky, ktoré odhalia zakryté, spomienky, ktoré sa zahmlievajú. Surrealistické videnie miešajúce sa so snahou vytvárať symboly, sa presadzuje najmä na obrazoch Stana Černého. Kráčajúca postava naložená domami Daniela Brunovského, by mohla byť pokojne metaforou novodobej migrácie.
Symposium Novum 2016 (zdroj: Helena Rusnáková)Diela vznikali pred očami návštevníkov vernisáže
Keďže umelci svoje diela v čase od 22. júla až po slávnostnú vernisáž tvorili priamo v novozámockej jazdiarni, mali sme možnosť sledovať ich prácu priebežne a ochotne sa s nami podelili o svoje dojmy z podujatia. Jednou z nich je aj výtvarníčka Éva Csémy z obce Zemné, ktorá nám porozprávala o svojej ceste k výtvarnému umeniu.
„Pravdupovediac, nikdy som nesnívala o kariére výtvarného umelca. Bola som šťastná vo svojej malej dedinke, v Zemnom. Od malička som však rada kreslila. Ako prvá moje práce pochvalou ocenila vždy mama.“ Po absolvovaní základnej školy pokračovala v štúdiu na novozámockom gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským. Na gymnáziu sa venovala aj próze, dokonca vyhrala aj súťaž a navštevovala výtvarný krúžok v Csemadoku. Po štúdiách na gymnáziu absolvovala Strednú pedagogickú školu v Leviciach. K výtvarnému umeniu sa dostala až neskôr.
„Dnes sa však tomu veľmi teším, pretože umenie napĺňa môj život a viem ho prepojiť na svoju pedagogickú prax, keďže vyučujem na súkromnej umeleckej škole.“
Mandalám sa venuje dodnes
Intenzívne sa začala venovať výtvarného umeniu po tom, ako sa zúčastnila podujatia v Šamoríne, kde štyria tibetskí mnísi vytvorili pieskovú mandalu. „Účasť na tomto podujatí bol pre mňa veľkým zážitkom a motivujúcim faktorom k tvorbe. Spojila som mandalu a sklo a začala som vytvárať mandaly na skle.“
Neskôr sa dostala k maľbe obrazov na plátno. Keď sa zúčastnila prvýkrát na sympóziu výtvarných umelcov, bola výtvarníkom Györgyom Dolánom motivovaná k práci s plátnom. Jej práce získali kladnú odozvu a hľadala nové a nové motívy, najmä z histórie, ktoré vnášala do svojich diel. Postupne vytvorila svoju vlastnú techniku.
Mandalám v rôznom umeleckom stvárnení sa venuje doposiaľ, dokonca téma mandál bola náplňou jej diplomovej práce na Univerzite J. Seleyho v Komárne.
Môže vás zaujímať:
V historickej jazdiarni budú tvoriť výtvarníci z troch svetadielov
